Celý život som chcela odísť z Ukrajiny, je tam toľko problémov. Som rada, že mám možnosť študovať tu, na Slovensku, je to naozaj dobré vzdelanie. Ale aj tak moje srdce ide k niečomu rodnému.
Aký problém riešim?
Problém migrácie, nepokojov v mojej krajine, vojny. Musím sa vrátiť, musím priniesť časť svojich vedomostí a praxe domov a niečo tam zmeniť. Moja duša je naozaj doma. A keď som začala všetkým hovoriť, že sa plánujem vrátiť, počula som len nepochopenie a negatívne reakcie.
Momentálne sa o to nemôžem s nikým podeliť.
Ani moji rodičia, tí to nechápu, vraj doma nebude život, iní snívajú o tejto šanci začať budovať život niekde inde. V krajine je vojna a chaos a nebude tam vysoká životná úroveň. Úprimne chápem, že je to veľmi ťažké rozhodnutie. Hoci je ešte čas, stále študujem a všetko sa môže zmeniť. Ale naozaj si myslím, že moje miesto je doma, že tam môžem niečo urobiť, niečo zmeniť, niečo priniesť krajine.
Pretože krajina sa vždy začína u nás.
Ak každý odíde za lepším životom, určite nebude žiadna krajina. A čo vojna? Tam to bude asi naozaj ťažké, vojna bude trvať viac ako rok či dva. Bohužiaľ. Viem, že Ukrajinci už unavili celý svet vojnou, ale nemôžeme mlčať. Moja krajina je každý deň ostreľovaná, každý deň umierajú ľudia, iní prišli o domov, niektorí zažili veci, o ktorých je strašné hovoriť. A to ma bolí. Niekedy sa sama seba pýtam, prečo sa to všetko deje? A neexistujú žiadne odpovede. Nemôžem opustiť krajinu v tomto stave a tváriť sa, že neviem svoj rodný jazyk. Je mi ľúto, že sklamem svojich rodičov, ktorí si mysleli, že budem mať úspešný život v Európe. Som naozaj rada, že mám túto možnosť byť tu a teraz, ale chcem niečo priniesť späť do svojej krajiny.
Vaša Mariia
Aj vďaka finančnej podpore hlavného mesta SR Bratislavy Vám môžeme dávať priestor sa vyjadriť, zdieľať skúsenosti a podporiť Vás v ťažkých chvíľach.